Púnske vojny
Prvá púnska vojna (264 BC - 241 BC)
- najdlhšia, prevažne na mori
- Rimanom sa podarilo zísať kartágsku loď, podľa ktorej si vytvorili vlastnú flotilu
- bitka pri pevnosti Mylae (260 BC)
- bitka pri myse Eknono (256 BC)
- bitka pri Aegatských ostrovoch (241 BC)
- všetky tri bitky Rimania vyhrali
- Kartágo musí platiť pokuty
- na čelo kartágskych vojsk sa dostal Hamilkar Barkas - presadil návrh, aby sa Kartágo presunulo na Pyrenejský polostrov, využilo ich bohatstvo a napadlo Rím; prešli pobrežím Afriky, cez Gibraltár až do Hispánia
- počas bezvýznamného konfliktu bol Hamilkar Barkas zavraždený, nastupuje Hasdrubal, ktorý dokončil obsadenie Pyrenejského polostrova, avšak tiež zomiera, nastupuje Hannibal
Druhá púnska vojna (218 BC - 201 BC)
- Hannibal rozhodol, že do Ríma prejdu cez alpské priesmyky
- terén bol veľmi náročný, počasie bolo hrozné, nielen preto, že ich zasiahla predčasná zima
- údajne tadiaľto trepal slony aj lode
- Rimania považovali Alpy ako neprekonateľnú hranicu
- bitka pri Trasimenskom jazere (216 BC) - Rimania prehrávajú
- bitka pri Cann (leto 216 BC) - najväčšia porážka Ríma
- po tomto mal Hanibal otvorenú cestu na Rím: " Hannibal anteportas" kričali zdesene všetci Rimania, keď neskrotný Hannibal tiahol so svojou družinou na ich mesto
- Hannibal však nemal v pláne zničiť a dobyť centrum Rímskeho impéria, chcel si ho podrobiť
- bitka pri Zame (202 BC) - Hannibal je porazený, definitívna porážka Kartága
- v dohode zahrnuté: Kartágo nebude viesťžiadne vojny bez súhlasu Ríma
Tretia púnska vojna (149 BC - 146 BC)
- spojenec Ríma - Messinisa - susedný štát Kartága - neustále provokoval Kartágo, začal ohrozovať ich obchod
- Kartágo sa postavilo na odpor
- v 146 BC je Kartágo trikrát porazené a zrovnané so zemou